Ako variť z mrkvy?

Ako správne variť z mrkvy? Schrúmať mladú mrkvičku alebo zjesť misku strúhanej mrkvy s jabĺčkom, to asi nikomu nerobí problémy. Horšie to je s konzumáciou varenej mrkvy. A pritom tepelne upravená mrkva je na rozdiel od iných druhov zeleniny pre telo prínosnejšia než mrkva surová. Okrem toho, kilogram mrkvy má iba 425 kilokalórií.

Čo potrebujeme ak chceme variť z mrkvy:

• Kuchynské zariadenie a vybavenie
• Suroviny podľa receptov

Prečo variť z mrkvy

Mrkva je zdravá, nízkoenergetická, lacná. Mrkva patrí k najbohatším zdrojom provitamínu A (je potrebný pre rast, udržuje v kondícii alebo aj zlepšuje zrak, prospieva pleti, všetkým slizniciam a žľazám s vnútornou sekréciou a tak ďalej).

Obsahuje draslík, sodík, vápnik, horčík, železo, fosfor, síru, molybdén a cín, a to všetko v hojnom množstve prispievajúcom na kvalite nášho zdravia.

Kilogram mrkvy má len 425 kcal (178 kJ /100 g), je teda ideálnou surovinou na prípravu jedál pri odľahčovacích alebo redukčných diétach. Variť z mrkvy je jednoduché a cena mrkvy je po celý rok nízka (od 70 centov do jedného eura za jeden kilogram – podľa miesta, typu obchodu a sezóny, údaj 2015).

Prečo variť z mrkvy a ako správne variť?

Hoci je doporučované jesť zeleninu a ovocie pokiaľ možno v surovom stave, mrkve tepelná úprava prospieva a uvariť jedlo z mrkvy nie je nič ťažké.

Pri tepelnej úprave a pri použití tuku telo vstrebe viac ako polovicu beta karoténu z mrkvy. Surová mrkva naším zažívacím traktom do značnej miery len „prechádza“.

Vrch alebo koreň mrkvy

Tradične býva zvykom kuchynsky spracovávať len koreň tejto zeleniny. Ale niekomu príde ľúto vyhodiť taký „pekný“ kúsok zelenej vňate voňajúci typicky ako všetky zelerovité rastliny.

Pre niektoré gazdinky je mladá vňať tejto zeleniny najlepšie sušená, ktorá sa rozotrie a pridá do vlastnej zmesi sušených zelených polievkových byliniek. (Samozrejme len vňať z takej záhrady, o ktorej vedia, ako a čím sa tam zelenina hnojí).

Mrkvu pred úpravou vždy ošúpeme

Mrkvu pred úpravou vždy oškrabeme, a to buď nožom (pracnejšie) alebo škrabkou na zeleninou (ľahké, ale väčšie odpad). Mrkva rástla aj v iných krajinách sveta, preto ju nestačí len umyť. Týka sa to každopádne mrkvy kúpenej v obchode.

Mrkvový koreň má schopnosť absorbovať stopy niektorých chemických prípravkov používaných pri pestovaní vo veľkom. Podľa odborníkov sa ale jedná len o vrchnú vrstvu koreňa, po vyškrabaní je mrkva bezpečná.

Varená mrkva

Varenou mrkvou nepokazíme žiadny šalát, v ktorom sme ako spojivo použili jogurt, smotanu, ale najmä majonézu. Mrkva vylepší chuť a nízkoenergeticky pridá na objeme šalátom ako je: zemiakový, karfiolový, rybí, kurací, francúzsky.

Túto zeleninu do šalátu uvaríme tak, aby pri kontrolnom vpichu „nekládla odpor“, ale bola ešte tuhšie. Rýchlo ju schladíme studenou vodou. Vývar pridáme napríklad do polievky. Mrkvu do šalátu krájame na jemné rezance alebo malé kocky.

Dusená mrkva

Z hľadiska zachovania všetkých živín je dusenie ideálny spôsob tepelnej úpravy – v pokrme zostanú všetky látky. Mrkvu zvyčajne dusíme na cibuľovom základe (na masle alebo na oleji) kým trochu nezmäkne. Potom mierne podlejeme vodou a pod pokrievkou dusíme, aby bola „na skus“. Zaprášime múkou, dochutíme soľou, mletým čiernym korením, cukrom a octom (citrónom) a prevaríme.

Takto upravenú mrkvu podávame s duseným, pečeným alebo údeným mäsom, s volským okom alebo len so zemiakmi (pri diéte). Dusenou sladkokyslou mrkvou môžeme obmeniť pridaním sterilizovaného hrášku (alebo čerstvého, samozrejme).

Niekde býva zvykom pridávať ešte sladkú alebo kyslú smotanu alebo mrkvu dusiť spoločne s kúskom dobrej údeniny – čo môžu byť ďalšie varianty.

Mrkva v zeleninových zmesiach

Variť z mrkvy nemusíme pretože skvelá je aj v surovom stave v rôznych zeleninových zmesiach. Mrkva máva veľké zastúpenie pri úprave zeleninových zmesí. Dobre ladí v kombinácii s karfiolom, hlúbovej zeleniny, pórom, zelenými fazuľkami, kelom. Zmesi dusíme, zapekáme alebo ich (predvarené) používame na prípravu zeleninových fašírok. Iným typom je zmes koreňovej zeleniny (spolu s petržlenom, paštrnákom a zelerom).

Táto kombinácia sa používa na prípravu mäsa na „divoký spôsob“ (napríklad základ sviečkovej na smotane, divočina a podobne). Tejto kombinácii svedčí aj „divoké“ korenie: celé korenie, nové korenie, bobkový list, jalovec, horčičné semienko. Mrkva sa trochu „bije“ v kombinácii s paprikami a paradajkami.

Mrkva v ceste

Existuje mnoho najmä krajových predpisov na prípravu múčnikov – od kysnutých ciest s prídavkom mrkvy (alebo s mrkvovou náplňou) cez rôzne mrkvové keksy až po jemné pečivo (torty).

Strúhaná varená mrkva sa tiež môže pridávať do krokiet zo zemiakového cesta. (V starších kuchárskych knihách sa z takej hmoty modelovali valčeky, ktoré sa máčali v bielku, obalili v strúhanke a vyprážali do červena.

Ozdobené jedlou vňaťou – ako „mrkvičky“ – sa používali napríklad ako obloha hovädzej pečienky s ryžou. V súčasnej dobe nám však chutia aj len tak samotné.)

Ako variť z mrkvy a mrkvové pomázanky

Varenú alebo surovú mrkvu môžeme použiť do rôznych nátierok. Chuťovo zaujímavá je napríklad nátierka zo strúhanej varenej mrkvy, kúsku vareného zeleru a v kombinácií s malou cibuľkou nasekanou na drobno, to všetko spojené trochou majonézy (možno pridať aj trochu kyslej smotany) a dochutené citrónovou šťavou, cukrom a soľou.

Alebo iný tip na nátierku: rozmiešame tvaroh s kyslou smotanou, pridáme soľ, malú cibuľku a dve – tri nastrúhané surové alebo varené mrkvy.

Deti vždy ocenia mrkvový šalát

Deti (a to aj tie staršie) vždy ocenia mrkvový šalát v jeho najtypickejšie podobe: strúhaná mrkva, strúhané jablko, citrónová šťava, cukor, a hlavne voda, aby bolo veľa lahodnej mrkvovej šťavy.

Keď vynecháme cukor, môže byť tento šalát vždy pripravený v chladničke ako „prvá pomoc“ pri náhlom hlade počas redukčnej diéty alebo pri sacharidovom dni v prípade takzvanej delenej stravy.