Ako pripravovať bylinkové čaje?

Bylinkové čaje: druhy, spôsob prípravy a miešanie zmesí. Bylinkové čaje ľudia nepijú len z liečebných dôvodov. Niekto zaraďuje bylinkové čaje medzi svoje nápoje v snahe dodržiavať zásady zdravého stravovania, iný z určitých dôvodov nemôžu alebo nesmú piť pravý čaj. A ďalšej skupine bylinkové čaje proste len chutia. Aké bylinkové čaje či nálevy rozlišujeme? Kedy a ako bylinkové čaje piť? A ako pripraviť účinné alebo len chuťovo zaujímavé zmesi bylín na prípravu čajov?

Čo je na prípravu bylinkového čaju potrebné:

• správne usušené a uskladnené byliny
• literatúra alebo dobrá znalosť účinkov bylín
• nádoby na prípravu čaju

Bylinkové čaje treba rozlišovať!

Rozmyslíme si, aký bylinný čaj chceme variť. Bylinné odvary (pre zjednodušenie sa používa aj výraz „čaj“, aj keď každý vie, že sa o pravý čaj nejedná) môžeme rozdeliť na tie, ktoré pripravujeme jednorazovo pri akútnej potrebe (pri nachladnutí, žalúdočnej nevoľnosti a podobne), na čaje určené pre bylinné, časovo ohraničené kúry (sú často doporučované pri zdĺhavých alebo chronických neduhoch a mali by sme ich užívať s vedomím ošetrujúceho lekára) a ďalej na bylinné čaje, ktoré pijeme denne ako bežný nápoj.

Jeden druh alebo zmes bylinkových čajov?

Ďalšie rozdelenie bylinných čajov je na jednodruhové a na bylinné zmesi.

Príprava jednodruhových nálevov je najbežnejšia a pijeme ich najčastejšie pri akútnej potrebe: čierny bez na vypotenie, lipový kvet pri nachladnutí, ľubovník na trávenie, majorán pri menštruačných problémoch a podobne.

Jednodruhové bylinné nálevy majú zvyčajne typickú a intenzívnu chuť. Pre denné užívanie nie sú vhodné.

Návod pre začiatočníkov na bylinkové čaje

Bylinné zmesi môžu byť liečivé alebo pre dennú spotrebu. Ak sa chceme sami stať „bylinkármi“ a miešať si vlastné bylinné zmesi, vyžaduje si to istú skúsenosť, teoretickú prípravu alebo aspoň návod, a to najmä čo sa týka zmesí liečivých rastlín.

Ideálnym pomocníkom sú rôzne bylinkárske publikácie, ale pomôcť nám môžu aj tematické články v populárnych magazínoch (tlačených aj internetových).

Zapisujte si!

Osvedčilo sa založiť si „zošit“ (papierový alebo virtuálny), do ktorého si ukladáme zaujímavé rady (vystrihneme, prepíšeme, skopírujeme).

Zvolíme nám vyhovujúci systém archivácie. V prípade akútnej potreby potom tip na liečivú alebo bylinnú zmes ľahko a rýchlo nájdeme.

Starostlivo čítame popisy rastlín

Volíme len také byliny, ktorých použitie je všeobecne známe a ktoré nemajú žiadne vedľajšie účinky. Pri čítaní účinkov byliny dáme pozor, či sa v popise rastliny objavujú frázy „v oficiálnom liekopise, v súčasnej farmácii“ alebo aj „v ľudovom liečiteľstve sa používa“. Informácie o rastline prečítame až do konca.

Môže sa stať, že na konci popisu „úžasných“ účinkov pri vnútornom použití sa objaví varovanie „v súčasnej dobe sa už nepoužíva, pretože boli zistené nežiaduce účinky“ (rakovinotvorné a podobne). To sa napríklad týka vnútorného použitia kostihoja, ale aj iných.

Pozor na účinky bylín!

Liečivé bylinné zmesi by mali obsahovať látky s podobným, nie protichodným účinkom (napríklad čierny bez vyvolávajúci potenie nemiešame so šalviou, ktorá poteniu bráni – a podobne).

Vytvárame farbu, vôňu a chuť

Pri skladbe zmesí pre denné použitie volíme byliny, v ktorých opise sa zdôrazňuje obsah vitamínov, minerálnych látok a je pripomínaná ich „lahodná“ vôňa a chuť. Objemový základ čajových zmesí tvoria chuťovo trochu neutrálne byliny (lístie jahôd, malín, ostružiny).

Ďalšia zložka by mala obsahovať dostatok esenciálnych olejov, aby zmesi dodala vôňu (mäta, medovka, Aloisie …).

A ako tretiu môžeme doplniť takú zložku, ktorá zmes ochutí – sladko alebo kyslo (stévia, drvené suché plody šípok, arónie, čučoriedky, maliny, lesné jahody a podobne).

Bylinkovú zmes nesmieme „prevoňať“

Pozor na silne aromatické rastliny ako je materina dúška, tymian, šalvia. Aj tie sú do zmesí vhodné, ale obvykle svojou arómou všetko ostatné prehlušia.

Takú zmes by sme mali mať zvlášť označenú a variť si z nej len občas (skoro sa sprotiví).

Zvlášť veľký pozor treba venovať levanduli, ktorá sa niekedy k nálevom pre vnútorné použitie alebo do bylinných zmesí odporúča.

Asi je lepšie levanduľový čaj na malej vzorke vyskúšať. Náramná aróma levandule nám evokuje skôr „hygienickú“ vôňu kozmetických prípravkov, čo by v prípade čaju mohlo niekomu vadiť.

So sitkom alebo bez…

Na varenie bylinných nálevov sú vhodné sklenené alebo porcelánové kanvice s vloženým (inertným) sitkom, ktoré sa po predpísanej dobe lúhovania vyberie. Keď sypeme byliny priamo do kanvice, mali by sme čaj bezprostredne spotrebovať.

Ďalšou možnosťou je spariť byliny v nejakom „pracovnom“ hrnčeku a po vylúhovaní jeho obsah preliať do nahriatej servírovacej šálky.

Keď príde návšteva

Ak sa chceme „ukázať“ pred hosťami, môžeme do výluhu v sklenenej kanvici pre okrasu prihodiť pár plátkov ruže, úbory sedmokrásky alebo niekoľko kvietkov prvosienky.

Kvietky môžu byť aj čerstvé. Alebo vložíme do šálky vetvičku čerstvej aromatické byliny. (Chuť príliš neovplyvní, ale je to pekné).

Skladovanie čajov

Čajové bylinné zmesi uchovávame v suchu a tme, najlepšie v dobre tesniacich pohároch. Oplatí sa ich popísať, pretože niektoré zložky môžu byť napríklad močopudné, čo sa vždy nehodí (napríklad list brezy je vhodné plnidlo, ale je močopudný).

Tipy ako pripravovať bylinkové čaje a zmesi

• Pred miešaním zmesi byliny na drobno rozotrite, vňaťové narežeme ostrým a ťažkým nožom alebo postriháme nožnicami na drobné kúsky.
• Zložky zmesi podľa jednotlivých predpisov buď vážime alebo meriame malou nádobkou (napríklad likérovým pohárom).
• Bylinné čaje nesladíme, a ak áno tak len medom. Citrón vezme bylinkám ich vlastnú chuť (ak nie je súčasťou zmesi).
• Príjemnú chuť dodá bylinným zmesiam aj kuchynské korenie: klinček, fenikel, aníz, rasca, badián … Pretože potrebujú dlhší čas na vylúhovanie, nevkladáme ich s bylinkami do sitka, ale necháme ich voľne lúhovať v kanvici.

Varovanie

Ak nie sme úplne zdraví a liečime sa s nejakou dlhodobou chorobou, informujeme o skladbe popíjaných bylinných odvarov svojho ošetrujúceho lekára.

Pred nejakou dobou boli populárne bylinkové hrnčeky s keramickým alebo porcelánovým sitkom –  nie sú väčšinou príliš praktické – sitko zaberá dosť veľkú časť vnútorného objemu hrnčeka, dierky sú buď malé, takže sa uvoľnené látky ťažko dostávajú do vody, alebo naopak veľké a bylinky prepadávajú do nápoja. Pri použití bylinkového hrnčeka potrebujeme odkladací tanierik a dosť často si došpiníme stôl.