Ako dlho by sme mali denne spať?
Spánok je nevyhnutnou súčasťou života. Ovplyvňuje psychiku aj fyzické zdravie. Spánková deprivácia telu nedovoľuje plnohodnotne fungovať. Koľko hodín spánku ale v skutočnosti potrebujeme? Nie je limit 8 hodín pre dospelého človeka už prežitkom? Ako dlho by sme teda mali denne spať?
Vo svete detí sa sníva trojfázovo
Vôbec najzásadnejšiu úlohu hrá spánok v období detstva, kedy ratolesti spia v noci, dopoludnia aj popoludní. V období 1 mesiaca dieťa potrebuje viac ako 15 hodín spánku, pričom sa spánok cez deň a cez noc delí pol na pol.
Dĺžka snívania sa postupne znižuje, takže v 3 rokoch by deti mali spať okolo 12 hodín denne, a to 10,5 hodiny v noci, 1,5 hodiny cez deň. V školskom veku sa už potreba spánku dostáva na 9 až 11 hodín.
Dvojfázový spánok
Neskôr sa trojfázový spánok skracuje na dvojfázový a začína sa podobať spánkovému režimu dospelých.
Okrem odpočinku a čerpanie energie sa u detí v spánku deje ešte jeden dôležitý proces – rast.
Preto až budete dieťaťu zhotovovať vlastnú posteľ, nezabúdajte na potrebu kvalitného matraca, ktorý nebude rast obmedzovať. Týmto nešvárom trpí napríklad matrac z pamäťovej peny.
Koľko hodín denne spať
Od tínedžerského veku človeku stačí 8 až 10 hodín. V dospelosti sa interval zdravého spánku obmedzuje na iba 7 – 9 hodín. Presný časový úsek si však musí každý nájsť sám.
Odvíja sa od kvality spánku, od náročnosti povolania a aktivity počas dňa. V prípade, že sa v priebehu noci pravidelne prebúdzate, vymedzte si pre odpočinok dlhšiu dobu. Ráno by ste sa však mali vždy prebúdzať oddýchnutí.
Kvalita, nie kvantita spánku
Neplatí však známe,, čím viac, tým lepšie “. Príliš veľa spánku, čiže keď ste zvyknutý denne spať veľa, vám môže spôsobiť podobné problémy ako nevyspanie.
Zvyčajne v podobe migrén, nesústredení, vysokého krvného tlaku, obezity, cukrovky alebo chronických ochorení. Nadmerný spánok môže spôsobiť dokonca predčasné úmrtia, a to podľa skúmania až o 30%.
Preto sa do spánku zbytočne nenúťte. Radšej sa zamerajte na svoju spánkovú hygienu, na kvalitné matrace, na prostredie, v ktorom spíte. Všetky tieto faktory môžu kvalitu spánku výrazne ovplyvniť.
V minulosti našich predkov nútili vstávať povinnosti…
Naši predkovia mali vo zvyku denne spať na dve etapy po 4 hodinách. S technologickým pokrokom a príchodom osvetlenia v domácnostiach sa však od dvojfázového spánku začalo upúšťať, pretože večery často patrili spoločenským stretnutiam.
Ľudia boli zvyknutí denne spať priemere iba 6 hodín, aby stihli včas vstať na omše alebo k pracovným povinnostiam. Viac spánku si dopriala len majetnejšia časť obyvateľov alebo šľachta.
Vedeli ste, že…
Nespavosť
Nespavosť, odborne insomnia (z lat. insomnia – nespavosť, porucha nočného spánku) je stav, pri ktorom človek zle zaspáva, často sa budí a má plytký spánok.
Príčin nespavosti je veľmi veľa; od nezávažných (napríklad zmena prostredia, vyčerpanie) až po závažné systémové choroby ako je napríklad chronické zlyhanie srdca alebo pľúc, chronická bolesť a podobne. Opakom nespavosti je hypersomnia, nadmerná spavosť.
Spavosť
Hlavným príznakom hypersomnie je nadmerná denná spavosť. Pokiaľ sa objavuje iba nárazovo (spánkový deficit) či občasne, ide iba o nevyspatosť. O hypersomnií hovoríme v prípade, že tento stav pretrváva dlhšie ako mesiac.
Nadmernou spavosťou rozumieme stav, kedy človek spí viac, než je bdelí. To zahŕňa časové obdobie dlhšie ako 12 hodín denne. Jedinec nie je schopný kontrolovať zaspávanie počas dňa, čo ho môže ohroziť na živote.
Prečítajte si aj tieto články:
