Ako využívať plané rastliny v kuchyni?
Ako variť z planých rastlín? Plané rastliny – čo nás vedie k tomu, že sa stále viac zaujímame o možnosti ich konzumácie? A vieme čo a ako v kuchyni využiť? Prinášam vám tipy, ako niektorými planými rastlinami urobiť náš jedálniček zdravší alebo chuťovo zaujímavejší. Pozývam vás k spoločnému vareniu. Naše menu: šťaveľová polievka, vyprážaný skorocel a na príjemné posedenie ružová šťava.
Čo je potrebné ak chcete využívať plané rastliny v kuchyni:
- herbár alebo atlas rastlín
- nožnice
- látkové alebo papierové vrecká
Čo nás na planých rastlinách láka?
Prečo nás v čase, keď obchody pretekajú ovocím a zeleninou, čím ďalej tým viac baví skladať jedálniček z darov prírody, ako sú napríklad plané rastliny?
Návrat ku koreňom, k ľudovej múdrosti? Pocit, že náš organizmus potrebuje látky obsiahnuté v planých rastlinách? Presýtenosť poľnohospodárskymi plodinami? Túžba spoznať niečo nové?
Šetrnosť, ktorá nám velí nenechať bez úžitku nič, čo by mohlo poslúžiť a ponúka sa k voľnému použitiu? Nech sú dôvody akékoľvek, vydáme sa do „božej záhradky“ pre niečo na jedenie.
Príprava na zber rastlín
Na zber planých rastlín sa vybavíme látkovými alebo papierovými vreckami, staršími nožnicami, látkovými rukavicami a vreckovým herbárom či atlasom rastlín. Ten je potrebný pre všetkých, ktorí si nie sú v určovaní rastlín veľmi istí. Aj keď máme pocit, že si pamätáme ako rastlina vyzerá, v prírode nás môže zmiasť nejaká jej podobná.
Plané rastliny zbierame vo voľnej prírode, v dostatočnej vzdialenosti od ciest, železníc, psích chodníkov a priemyselných objektov. Plané rastliny nezbierame ani na pastvinách hospodárskeho dobytka. Po príchode domov rastliny hneď spracujeme!
Šťaveľ kyslý
Šťaveľ kyslý (Rumex acetosa L.) obsahuje vitamín C, provitamín A, kremík, mangán, železo a draslík. Obsahuje však nežiaducu kyselinu šťaveľovú, ktorú však neutralizuje mlieko alebo vajíčko – preto sa táto bylina s týmito surovinami vždy kombinuje.
Zbierame mladé lístky a mladé krehké stonky. Používa sa na prípravu kyslastých smotanových omáčok, polievok (ruská šči) a na dochutenie smotanových dipov či majonézových zálievok.
Možná zámena: iné mohutnejšie druhy šťaveľa (napríklad šťaveľ konský)!
Recept na šťaveľovú polievku
Dve plné hrste umytého šťaveľu nakrájame na prúžky. Rozohrejeme plnú lyžicu masla a šťaveľ na ňom restujeme spoločne s dvoma lyžicami múky. Potom zalejeme vývarom, prevaríme, pridáme téglik sladkej alebo kyslej smotany, dochutíme soľou, korením, prípadne štipkou cukru.
Nakoniec môžeme vmiešať žĺtok. Šťaveľovú polievku podávame s polovicou vareného vajíčka alebo opekaným vajíčkom.
Skorocel kopijovitý
Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata) patrí medzi plané rastliny, ktoré sú dobre známe svojimi hojivými účinkami pri vonkajšom použitím a ako prostriedok na utíšenie kašľa alebo pri liečbe žalúdočných či dvanástnikových vredov. Dobre však poslúži aj pri príprave jedál.
Mladé listy skorocelu pridávame do paradajkových šalátov a do šalátu z chuťovo menej výraznej zeleniny, je pikantne horkastý.
Zaujímavo doplní jarné zeleninové polievky. Nerozkvitnuté úbory podusené na masle chutia trochu ako šampiňóny.
Recept na vyprážané skorocelové listy
Mladé listy skorocelu dôkladne umyjeme, trochu posolíme a ešte vlhké obalíme v múke, vajíčku a v strúhanke. Smažíme v oleji.
Ďalšou alternatívou je, že listy osušíme, obalíme v cestíčku (pivné, vínne, syrové alebo len vajcia s múkou) a vysmažíme.
Vyprážané skorocelové listy podávame buď so zemiakmi (alebo so zemiakovou kašou) alebo len samotné ako zaujímavé vegetariánske pohostenie.
Hluchavka biela
Menej známe je kuchynské využitie hluchavky bielej (Lamium album L.). Používa sa rovnako ako žihľava: do polievok, do nákypov, plniek, placiek, fašírok.
Niekomu dokonca vyhovuje hluchavka biela viac ako žihľava, pretože má jemnejšiu arómu. Kvietky so sladkým nektárom je možné použiť pre zdobenie dezertov.
Baza čierna
Čierna báza (Sambucus nigra, L.) zaujíma kuchárov koncom jari a začiatkom jesene. Kvety sa predovšetkým sušia na čaj a majú široké spektrum liečivých účinkov. Kvety bazy sa tiež obaľujú v trojobale alebo v cestíčku a potom smažia.
Trochu jednoduchší spôsob je primiešať odstrihnuté kvety bazy do vaječnej hmoty na omeletu. Z kvetov bazy čiernej sa pripravuje výborná sezónna perlivá limonáda (bazová limonáda). Ďalším spôsobom prípravy je, že sa kvety zvaria s cukrom, citrónom a vodou na trvácnejší bazový sirup. Na jeseň sa trhajú plody bazy.
Pripravuje sa z nich víno, zdravotný likér, sirup alebo lekvár. Avšak, baza má špecifickú chuť, tak je lepšie na prvýkrát urobiť menšie množstvo. Všetky bazové produkty (okrem smažených kvetov bazy) pomáhajú proti zápche.
Ruža šípová
V prípade ruže šípovej čaká gazdinka na jeseň. Z čerstvých malvíc – šípok sa pripravuje lahodná marmeláda, pikantná omáčka, chutné víno, osviežujúci šťava alebo jemný likér. Ale zužitkovať možno aj okvetné plátky, a to nielen ruže šípovej, ale aj z ruží zo záhradky (nie sú síce plané, ale primárne sa nepestujú k jedlu).
Ideálne sú napríklad silne voňajúce kvety popínavých a stolistých ruží. Okvetné plátky zbierame tesne predtým, než opadnú.
Možno z nich pripraviť anglický ružový džem, tradičný likér „rosolku“. Plátky môžeme obaľovať v cukre a zdobiť nimi torty či nimi ovoňať ovocné bowle.
Recept na ružový sirup
Pozbierame asi pollitra ružových lístkov (u popínavých to ide rýchlo a v poraste to ani nie je poznať). Lístky vysypeme na nejakú plachtu a necháme asi tri hodiny pri otvorenom okne alebo na balkóne odležať (aby sme dali šancu drobným chrobáčikom opustiť nehostinné prostredie).
Zvaríme sirup zo 750 ml vody a 150 g cukru. Pridáme čajovú lyžičku kyseliny citrónovej. Do sirupu nasypeme ružové lístky. Varíme asi desať minút. Potom lístky necháme v sirupe kým sirup nevychladne a precedíme do fľaše.
Iný spôsob: lístky nevaríme, len zamiešame do horúceho sirupu a necháme deň macerovať. Vo výsledku nie je rozdiel. Šťavu z ruží riedime sódou a podávame len pri výnimočných príležitostiach (nie je na „denné“ pitie). Naozaj vonia aj chutí po ružiach. Pre dlhšie skladovanie by bolo treba sirup sterilizovať.
Ako zužitkovať ďalšie plané rastliny
Chmeľ otáčavý: mladé výhonky varíme päť minút v osolenej vode a podávame poliate horúcim maslom ako špargľu.
Kvet šalvie lúčnej: hrsť čerstvých kvetov tri dni macerujeme v litri bieleho vína (stačí stoloné).
Materina dúška: používame miesto oregana alebo tymianu na slané koláče, do nákypov, pikantných omáčok.
Ďatelina lúčna: červené paličky ďateliny sa pekne vynímajú v letných ovocných bowls, ktorým dodajú jemnú kvetinovú vôňu.
Túžobník brestový: kvety túžobníka dodajú jemnú vanilkovú chuť. Výborné je mlieko, v ktorom sa kvety túžobníka hodinu macerovali za studena (hrsť kvetov na liter mlieka). Náš tip: podobne možno dochutiť aj jablkový mušt alebo biele víno.
Vrbovka úzkolistá: mladé vršky vrbovky možno použiť ako chmeľové výhonky (á la špargľa). Listy možno pridávať surové do šalátov, prípadne dusiť na masle (samotnej alebo s inou zeleninou). Kvety slúžia ako jedlá dekorácia.
Púpava lekárska: mladé listy pridávame do jarného šalátu (sú horkasté), nerozvinuté puky sa nakladajú do octu ako kapary, z kvetov sa varí med, sirup alebo sa nakladajú na víno.
Sedmokráska obyčajná: kvety majú jemne orieškovú chuť. Deťom ich ukladáme na chleba s maslom. Používajú sa do šalátov (môžu byť aj mladé lístky), a alebo sa používa ako jedlá dekorácia sladkých dezertov a múčnikov.
Zádušník brečtanovitý: vynikajúci do polievok a napríklad do zemiakových placiek alebo v zmesi s inými bylinami: skorocel, žihľava. Zádušník možno sušiť a do polievok a omáčok pridávať aj v zime.
Tipy
Zber planých rastlín by sa mohol stať aj dôvodom na zdravé prechádzky v prírode, ktoré sa niekomu môžu javiť ako bezúčelné. Pohyb prospieva každému, navyše zber rastlín skvele „vyčistí“ hlavu. A navyše z prechádzky domov „niečo“ prinesieme.
Ak máte skúsenosti s ďalšími planými rastlinami v kuchyni, podeľte sa o ne s čitateľmi a napíšte nám prostredníctvom komentára.
Ako inšpirácia na vyskúšanie niektorých menej obvyklých rastlín poslúžila kniha Rudiho Beisera: Čaje z byliniek a ovocia.