Diéty – sú skutočne len zdraviu prospešné?

sú diéty skutočne zdraviu prospešnéDiéta je vlastne špecifikovaný spôsob stravovania. Väčšina z nás si pod týmto názvom predstaví obmedzenia – či už jedla ako takého (rôzne dlhé hladovky alebo len zníženie objemu porcií) prípadne len vynechanie niektorých potravinových komodít (obilnín, mlieka, mäsa …) a navýšenie niektorých iných (Paleo diéta – mäso, vegáni – ovocie / zelenina …). Niekto dodržiava diétu zo zdravotných dôvodov, niekto z náboženských, ale nájdu sa aj takí, ktorí držia diéty len preto, že sa to nosí – JE TO IN. Sú diéty skutočne len zdraviu prospešné?

Diéta je fenomén nielen súčasnej doby. Avšak si myslím, že druhá polovica minulého storočia až súčasnosť doviedla “laické” diéty k dokonalosti a vytvorila z nich akýsi kult – veď už máme aj nové ochorenia príjmu potravy – nielen anorexiu a bulímiu, záchvatové prejedanie, ale už aj orthorexiu a bigorexiu.

  • Orthorexia je patologická závislosť na zdravom a biologicky čistom jedle. Začína celkom nenápadne dodržiavaním zásad zdravého životného štýlu, ale môže končiť posadnutosťou po zdravom jedle. Kritériá pre to, čo je zdravé a čo nie, sa časom sprísňujú. Častokrát sa potom stáva, že jedinec aj napriek svojej domnienku zdravého životného štýlu neprijíma nutričné vyvážené jedlá, ktoré by zabezpečili telu správnu výživu.
  • Bigorexia je duševná choroba, kedy sa postihnutí jedinci chorobne zaoberajú svojou postavou, s ktorou sú nespokojní a vyvíjajú maximálne úsilie na získanie kulturistickej postavy, je spájaná so zámenou klasickej stravy za rôzne potravinové doplnky.

Avšak späť k diétam. Diéty predpisované z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu lekárom sa radia medzi tzv. liečebné a pre laika nemusia vždy pripomínať “zdravú” racionálnu stravu bohatú na ovocie a zeleninu, ale je to tak práve z dôvodu daného ochorenia.

Príkladom môžu byť zápalové ochorenia čriev (napr. Crohn), kedy príjem nerozpustnej vlákniny – ktorá je naopak u bežnej populácie veľmi odporúčaná, tu môže viesť k zhoršeniu stavu, čo v reáli znamená, že takto chorý človek nebude jesť príliš strukovín a celozrnného pečiva a aj ovocie či zelenina pre neho bude bezpečnejšia po tepelnej úprave ako surová.

Ďalšími diétami sú tie laické, dostupné na internete a “ordinované” na základe odporúčania kamarátov a rôznych nutričných (výživových) poradcov. Niektoré z týchto diét majú detoxikačný charakter, väčšinou však reštrikčný. Tu potom v závislosti na type reštrikcie a dĺžke dodržiavania diéty môže dôjsť namiesto zlepšenia zdravia k jeho poškodeniu – bohužiaľ väčšinou prvé čo pocítime je úbytok hmotnosti, zlepšenie nálady či príval “novej” energie a neskoršie možné negatíva nevnímame a ani vnímať nechceme.

bielkoviny a zdravé diétyAko teda v príkazoch typu: “Nejedzte mäso, správna a zdravá je len čisto rastlinná strava! Nepite mlieko! Jedzte len surové mäso a žiadne obilniny! Ak chcete byť štíhli, nejedzte nič a pite len vodu s citrónom! “… Ako spoznať, ktorá diéta je tá správna, ktorá nám zaistí štíhlejšiu postavu a hlavne nepoškodí zdravie?

Určite tu nevymenujeme všetky diéty a ich prípadné možné negatívne dôsledky. Upozorníme na tie v súčasnosti najviac obľúbené. Neberte prosím nasledujúce riadky ako totálne negácie daných diét, len chceme upozorniť na niektoré aspekty, ktoré by nemali byť u týchto diét zabudnuté.

Diéta č.1: bezlepková dieta

Bezlepková diéta: veľmi obľúbená diéta vďaka propagácii niektorých celebrít z radov spevákov a športovcov. Ak však človek nie je celiatikom (alergia na lepok) je zbytočné úplne vyradiť všetky zdroje lepku – tým totiž telo stráca zdroje vit.B a polysacharidov. Tu je lepšie vyradiť nie lepok ako taký – ale biele tukové pečivo a nahradiť ho kvalitným celozrnným.

deti a obilninyPríkladom môže byť aj posadnutosť súčasných matiek, kedy sa tak snažia, aby ich dieťa neprišlo do styku s lepkom – teda žiadne obilné kaše, ale ryžové a kukuričné ​​a to isté platí aj o pečive a miesto chleba či rožku dieťa potom je rôzne “pufované a extrudované” ryžové, kukuričné ​​alebo aj sójové chlebíčky a sušienky. Tým ale bohužiaľ zvyšujú pravdepodobnosť nežiaducej reakcie na lepok v neskoršom veku a hlavne v ryži a kukurici nie sú už spomínané vit. skupiny B v tak veľkej miere. S lepkom by sa malo dieťa stretnúť pomerne skoro – niekedy medzi 5-7 mesiacom ideálne kým je ešte dojčené.

  • Zhrnutie – ak nie som celiatik , prípadne nemám intoleranciu k lepku je zbytočné vyraďovať obilniny ako také z jedálnička – len vymeniť vymletú bielu pšeničnú múku a výrobky z nej za výrobky z iných obilnín (raž, ovos …) a alebo nutričné výživnejšie druhy pšenice (napr. špaldu).

Diéta č.2: Paleo diéta

Ďalšie pomerne obľúbenou, hlavne u tých, čo chcú schudnúť, je Paleo diéta. Zásadným problémom Paleo diéty je doporučovanie veľmi vysokej konzumácie mäsa bez ohľadu na jeho tučnosť.

Zvýšená konzumácia “červeného” tučného mäsa sa dnes spája nielen s rizikom zvýšenej hladiny cholesterolu a nadváhy, ale tiež so zvýšeným rizikom cukrovky 2. typu a rakovinou hrubého čreva.

paleoĎalší problém je, že podiel bielkovín na celkový príjme energie presahuje 35%, čo je dvakrát viac, než sa uvádza v odporúčaniach zameraných na prevenciu civilizačných chorôb. Tento vysoký podiel vedie k dlhodobému preťažovaniu obličiek. Odporúčané množstvo bielkovín v strave by bolo prijateľné len pre úplných zdravých jedincoch, ktorí veľmi intenzívne športujú, a to minimálne 1,5 hodiny denne po väčšinu dní v týždni, čo, ruku na srdce spĺňa málo kto.

Súčasne vďaka príjmu “mäsa” dochádza aj k zvýšeniu príjmu tukov cca okolo 40% (súčasné výživové odporúčanie je do 30%), čo by samo o sebe nevadilo. V súčasnosti sa odkláňa od presvedčenia, že zvýšená konzumácia tukov ako taká škodí, ale veľmi záleží, aké tuky sú konzumované. Tu ide najmä o tuky živočíšne, ktoré obsahujú nasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom, teda negatívne pôsobiace na zdravie, najmä srdcovo-cievneho systému.

Ak chceme konzumovať tuky s nasýtenými mastnými kyselinami, mali by byť s krátkym reťazcom (mliečny tuk). Je tu aj značné obmedzenie obilnín – teda zdroja polysacharidov, čo často môže viesť k vyššej únave a prípadné podráždenosti pokiaľ nie je znížená konzumácia obilnín dostatočne vykompenzovaná navýšením konzumácie ovocia a zeleniny. To opäť nie každý zvládne a pri tejto diéte dodržiava.

Diéta č.3: vylúčenie mlieka

zdravé mliekoPomerne častým javom je vylúčenie mlieka a mliečnych výrobkov – to nie je celkom špecifická diéta, ale opäť v poslednej dobe pomerne “obľúbený” trend. Veľa tomu pomohli články na začiatku roka, ktoré poukazovali na nebezpečnosť konzumácie mlieka od stále sa opakujúceho tvrdenia, že mlieko zahlieňuje až po úplný nezmysel, že mlieko (mliečne výrobky) ako bohaté zdroje vápnika spôsobujú osteoporózu.

Čítajte článok: Mlieko – je pre nás zdravé alebo nie?

Áno čím je človek starší, tým horšie trávi laktózu (mliečny cukor), ale to neznamená, že by mal mliečne výrobky úplne vyradiť zo svojho jedálnička, len pri ťažkostiach typu nadúvanie či hnačka namiesto mlieka zaradiť mliečne výrobky, ktoré prešli fermentáciou a teda laktózu za nás “rozložil” technologický proces. Stále mlieko a mliečne výrobky sú zdroj najlepšie vstrebateľnej formy vápnika. Áno vápnik je aj v maku, brokolici, karfiole, ale jeho biologická využiteľnosť je podstatne menšia. Toto by sme mali mať na pamäti hlavne u detí a starých ľudí.

Diéta č.4: RAW strava
Ďalšiou ešte v súčasnosti veľmi propagovanú diétou je RAW strava.

raw foodJe to strava bohatá na vitamíny a minerálne látky vďaka čerstvosti a netepelnej úprave, ale ona netepelná úprava so sebou nesie aj rad zdravotných rizík – hlavne v podobe plesní. Väčšina receptúr z obilnín a strukovín je založená na ich namáčaní a potom postupnom sušení pri teplotách do 40 ° C, čo so sebou nesie riziko vzniku a rozvoja plesní.

Ďalším problémom tejto diéty je absencia plnohodnotných živočíšnych bielkovín, ktorá má rovnaké dôsledky ako u vegánov – nedostatok vit.B12 a železa, a niektorých esenciálnych aminokyselín (základné zložky bielkovín) čo je opäť najväčší problém u detí a potom u tehotných žien. Zoznam vitamínov, ktoré sú dôležité v tehotenstve.

Vegetariánska, vegánska alebo makrobiotická diéta je známa a v súčasnosti nepatrí medzi IN a teda sa ňou ani tu nebudeme zaoberať. Zrovna tak sa nie je potrebné príliš zaoberať diétami typu mliečna, trojdňová alebo tukožrútska, pretože nebývajú na dlhšiu dobu ako jeden týždeň a potom tu žiadne nedostatok životu prospešných látok nehrozí.

Na záver …


Ako by teda optimálna diéta mala vyzerať? Mala by obsahovať všetky potrebné živiny v čo najprirodzenejšej a najlepšie vstrebateľnej forme. Teda u živočíšnych bielkovín by určite nemalo chýbať mäso, mliečne výrobky, ryby a vajcia – či bude mäso len 1x týždenne v ostatné dni budú ryby a vajcia, alebo budú v diéte vajcia zahrnuté minimálne a miesto toho sa zvýši konzumácia napríklad mliečnych výrobkov je už jedno, ale vždy nejaká z týchto komodít by sa mala objaviť v jedálničku denne a každá potom min.1x v týždni.

Rovnaké je to s obilninami a strukovinami je jedno v akej podobe sú, ale treba voliť čo najrozmanitejšie druhy. Nezabúdajte, že nemáme len pšenicu a šošovicu s fazuľou, ale aj pohánku, proso, cícer, raž a pod. V neposlednom rade by denne malo byť v diéte zahrnuté ovocie a zelenina a opäť, ak niekto všetko ovocie nahradí zeleninou či naopak je už asi jedno, ale je potrebné opäť dodržať rozmanitosť, pretože každý druh obsahuje iné druhy a množstvo vitamínov, minerálnych látkok, ale napríklad aj látok antinutričných, ktoré potom môžu brániť vstrebávaniu a využívaniu ďalších v našich telách.

Takže nech liek je vašou stravou a strava vašim liekom a nezabúdajte, že jesť sa má do polosýta a piť do polopita s tým, že z taniera sa neuberá žiadna celé komodita, ale niečo málo sa uberie od všetkého.


Mohlo by vás zaujímať

oplatí sa počítanie kalórií

Počítanie kalórii: Zbytočné obmedzovanie alebo racionálny prístup?

Chudnutie nie je vôbec komplikované. Ak nejaká diéta nefunguje, alebo skončí jojo efektom, je najmä …

Pridať komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.