Ako spoznať kraj Tichá Orlice?

Tichá Orlice, ktorá veľkým dielom odvodňuje (či zavodňuje) najvýchodnejšiu časť Pardubického kraja, poznajú predovšetkým rybári a železničiari. Pokojnejšia „sestra“ Divoká Orlice, ktorej tiché tône a meandre tak radi vyhľadávajú rybári, vyhĺbila na svojom toku hlboké a široké údolia, ako stvorená pre budúcu železnicu. Ján Perner a jeho súputníci tadiaľ trasovali železničnú trasu, takzvanú „jednotku“. Kraj Tiché Orlice majú v obľube peší turisti a cykloturisti, ktorí tu sú doslova rozmaznávaní.

Čo je na spoznanie Tiché Orlice potrebné:

• mapa Ústeckoorlicka (turistická alebo cyklo)
• turistická alebo cyklo výbava

Prameň rieky

Tichá Orlice pramení pod vrchom Žeriavom u Králik. Cez Lichkov a Mladkov tečie do Jablonného a Letohrad, Ústí nad Orlicí, Brandýsa a Chocně, odkiaľ sa už len lenivo lúkami prevaľuje k Týništi, kde sa spojí s dravejšou Divokou Orlicí.

Cyklo chodníky v top stave

Po celom toku lemujú Tichú Orlici cyklistické chodníky, ktoré sú vo veľmi dobrom, miestami až exkluzívnom stave. Úseky medzi Letohradom, Ústím, Brandýsom a Chocni majú takú kvalitu povrchu, že zároveň slúžia inline korčuliarom. Ku stretom nedochádza.

Cyklotrasy vedú väčšinou okolo rieky, takže je na nich minimum stúpania, čo vyhovuje rodinám s menšími deťmi a väčšine žien.

Najatraktívnejší úsek trasy

Najatraktívnejší úsek pre peších turistov vedie z Chocně do Ústí nad Orlicí. Meria 17 až 20 kilometrov (podľa trasy), takže sa dá veľmi pohodlne zvládnuť za jeden deň, a to aj s prestávkami na občerstvenie, odpočinok a prehliadky zaujímavostí.

Obrovskou výhodou tejto trasy je, že skutočne lemuje železničný koridor ( „jedničku“), takže je možné výlet zaobstarať aj bez prenocovania (vystúpiť z rýchlika v Chocni a naspäť nastúpiť do rýchlika v Ústí).

Choceň

Pôvabné mestečko Choceň je naozaj viac než len nádražie. Na námestí sa pripojíme na červenú turistickú značku, ktorá vedie smer Pelin a Brandýs.

Prímestská polodivočina

Peliny sú „prímestská polodivočina“. Rozsiahly park vybudovaný v úseku rieky, kde jeden breh tvorí vysoké strmé rozorvané skaly a druhý riečna niva. Stojí zato vyjsť na Doležalovú vyhliadku. Za dobrého počasia sú vidieť veže Vysokého Mýta.

Červenou značkou

Červená značka vedie pozdĺž rieky a železničnej trate do Brandýsa. Cesty vedú strmým údolím.

Elektrické vlaky nezamorujú ovzdušie, príroda je vo veľmi dobrej kondícii. Vnímaví nájdu aj zaujímavé botanické druhy.

Krajom Tichá Orlice vlakom

Čo päť minút prechádzajúce vlaky sú v tomto údolí doslova krajinotvorné. Pri výlete s deťmi sa na motívy vlakov dajú hrať rôzne hry (Kto uvidí ako prvý Pendolino má bod. Zavri oči a hádaj čo ide: osobné – nákladné – Pendolino – RegioJet. A podobne.)

Brandýs nad Orlicí

Brandýs nad Orlicí je príjemné mestečko. Predtým tu boli kúpele, v súčasnej dobe (2017) rehabilitačné centrum.

Nad mestečkom stojí zrúcanina malého hradu. Je možné sa tu aj najesť: hotel, reštaurácie na námestí a pekáreň (cukráreň) s „božskou“ vlastnou výrobou (otvorené aj cez víkend).

Stromové bludisko a pamätník

V Brandýse býval Ján Amos Komenský. Vraj tu napísal Labyrint sveta a raj srdca. Preto bol na tradičnom spomienkovom mieste u Komenského obelisku vysadený a zostrihaný prírodný labyrint.

Stromové bludisko aj pamätník sú priamo na turistickej (a cyklo) trase.

Plastiky českých výtvarníkov

Turisti sú v kraji Tichá Orlice prekvapení aj iným kultúrnym počinom miestnych. V Brandýse a jeho bezprostrednom okolí (avšak na červenej značke) je možno vidieť v súčasnosti šesť ďalších objektov – plastík popredných českých výtvarníkov (Opočenský, Rittstein, Živanovičová, Příhoda). Plastiky nemožno minúť.

Skanzen – neskanzen

Značka vedie ďalej cez obec Bezprávia. Bohužiaľ, nápad, ktorý sa zrodil v prvej eufórii porevolučného roku 1990, aby tu bol vybudovaný skanzen komunistického bezprávia (počítalo sa s inštaláciou komunistických sôch a pamätníkov) nebol nikdy zrealizovaný.

Tichá Orlice – skvelé zážitky 

Ostro zarezaným zeleným údolím sa rieka krúti meandrami a slepými ramenami a cesta ju viac menej kopíruje až do Ústí nad Orlicí.

Tu je možné sa ubytovať (a ďalej lokálkou pokračovať proti prúdu až do Králik). Alebo turista spokojný svojím výkonom aj krásnymi zážitkami môžu nasadnúť na rýchlika a odísť do ktoréhokoľvek mesta. Nezabudnime – sme na „cisárskej severozápadnej“, ktorá spájala Viedeň s Prahou.