Ako na opravu kovov spajkovaním a lepením?
Oprava kovov sa dnes môže ľahko vykonávať pomocou moderných lepidiel. Opraviť nimi možno predmety skôr neopraviteľné, pretože sme nemali patričné vybavenie alebo to vôbec nešlo z rôznych dôvodov. Predmety sa nedali nahriať, pretože boli z cínu alebo olova, alebo na nich bolo zdobenie (vykladané drahé materiály, dekorácie a podobne), ktoré by vyššiu teplotu tiež nevydržali.
Čo je potrebné na opravu kovov spajkovaním a lepením:
- Lepidlo
- Spájka, cín
- Spájkovačka
Oprava kovov – postup krok po kroku
Lepiť nejde samozrejme všetko. Na lepenie potrebujeme určitú plochu, napríklad zlomenú vidličku v najužšom mieste asi lepiť nemá cenu. Lepené spoje tiež nie sú tak pevné, aby mohli byť v namáhaných častiach. Potom je riešením mäkké spájkovanie.
Oprava kovov spájkovaním nie je vhodná, keď sú plochy spoja malé. Preto sa odporúča v miestach zvaru vystužiť spoj. Napríklad ak budeme spájkovať dva ploché predmety, prekryjeme spoj kovovým pásikom. Môžeme to prirovnať k zlomenine kosti, keď sa prikladá dlaha.
Musíme si uvedomiť, že rôzne kovy sa tavia pri rozdielnych teplotách. Keď sa materiál začne taviť a meniť na kvapalinu, hovorí sa tomu „bod topenia“.
Na spájkovanie sa používajú zliatiny, ktoré majú bod topenia nižší ako spájané kovy, preto sa im hovorí „spájky“. Tie sú väčšinou z cínu a olova.
Spájka sa rozohreje a zatečie do ohriatych spojov kovov a tým sa po vychladnutí vytvorí pevný spoj. Pre spájkovanie sa používa spájkovačka, s pomocou ktorej je práca pomerne presná, a tak možno spájkovať aj predmety s rôznymi ozdobami či doplnkami.
Čo treba spraviť pred spájkovaním
Pred spájkovaním sa musí spoj dokonale očistiť od hrdze, mastnoty a ďalších nečistôt. Pri spájkovaní vznikajú tiež kysličníky, ktoré sa odstraňujú tavivami.
Ak použijeme spájku na elektriku, je už v drôtoch tavivo uprostred, inak musíme spájku do taviva väčšinou namáčať. Tavivom je kolofónia, slovensky „smola“.
Spájkované predmety by mali byť čo najviac pri sebe, kovy musia tiež dobre viesť teplo, preto zospájkujte väčšinou cín, meď, mosadz a olovo. U olova a cínu sa musí dávať pozor na nízky bod topenia.
Malá oprava kovov lepením sa najlepšie vykonáva pomocou kyano-akrylátového lepidla. Pokiaľ je ale potrebné mať spoj naozaj pevný, použijeme radšej epoxidové dvojzložkové lepidlo.
Lepené plochy musia byť čisté a odmastené (chemicky liehom alebo acetónom). Lepidlo sa nanesie na všetky lepené plochy. Potom ich priložíme a stiahneme pevne k sebe napríklad lepiacou páskou, vo zveráku, svorkou a pod. Určité množstvo lepidla vždy vytečie, preto je potrebné ho odstrániť handričkou.
Necháme lepidlo vytvrdnúť najlepšie do druhého dňa. Ak lepíme kovový predmet rozbitý na viac dielov, odporúčame, ak to je možné, lepiť vždy iba dva diely a až po zatvrdnutí pokračovať s ďalšími kusmi.
Ak potrebujeme kvalitne opravený spoj, značne namáhaný, použijeme techniku tvrdého spájkovania. Spájky tú obsahujú striebro a mosadz a ponúkajú sa v rôznych pevnostiach, bodoch topenia a tiež vo farbách.
Vždy však majú vyšší bod topenia než cínovo-olovené spájky a preto k spájkovanie potrebujú spájkovací horák.
Preto je nutné z predmetov odstrániť všetko, čo by sa žiarom mohlo zničiť, ako napríklad drevo, ozdobné prvky atď.
Oprava kovov a dokončovacie práce
Opravované časti očistíme, nanesieme tavivo a môžeme ich pevne spojiť potrebným drôtom. Ohrejeme ich spájkovacom horákom. Uprostred možno spoj ohriať až do červenej farby, potom tyčinku spájky ponoríme do taviva a položíme na spoj.
Od jedného konca spoja postupujeme k druhému a za ním nanášame spájku. Ak je spoj malý, možno malý kúsok položiť priamo na zvar, a až potom ohriať.
Spoj po vychladnutí (ponorením do vody) očistíme od zvyškov taviva, od drobných chýb a podobne. Nakoniec spoj zabrúsime pilníkom a vyhladíme.