Ako vypestovať kapustu?

Chceli by ste si vypestovať kapustu? Tak to ste jednými z mála. Kapuste sa mnoho ľudí vyhýba, odrádza ich jej charakteristická vôňa. Je to pritom škoda, pretože kapusta je veľmi zdravá rastlina. Kapusta obsahuje mnoho vitamínov (napríklad reťazec vitamínu B: B1, B2, B3, B9, C a K). Je bohatá aj na minerály a stopové prvky (horčík, selén, draslík, vápnik, fosfor či železo). Konzumovanie kapusty znižuje cholesterol, lieči cievy, podporuje trávenie imunitu atď. Kapusta k nám prišla z Egypta, kde už pred niekoľkými tisíckami rokov moc dobre vedeli, ako je v skutočnosti dobrá. Neskôr sa začala kapusta šľachtiť, a tak dnes poznáme mnoho odrôd. Medzi tie najznámejšie odrody kelu patria: hlávková kapusta, kaleráb, ružičkový kel a v posledných rokoch tiež okrasný kel. Táto rastlina je vysoko odolná a celkom jednoduchá na pestovanie a môžete ju pridávať do rôznych jedál a šalátov.

Čo je potrebné, keď si chceme vypestovať kapustu?

• pôdu alebo hrantíky
• zeminu
• vodu
• hnojivo
• kvalitné osivo
• čečina
• vlastné ruky a chuť

Kapustu máme rannú a neskorú. Ranná sa obvykle vysádza veľkoplošne na poliach poľnohospodárov či farmárov.

Ranná kapusta potrebuje ľahkú hlinito-piesčitú pôdu, ktorú hojne prehrieva slniečko. Práve preto sa táto kapusta vysieva už v marci v skleníku, aby sa potom následne jej malé sadeničky sadili na poli v rozmedzí 40×40 cm.

Neskorá kapusta má radšej chladnejšiu pozíciu a stredne ťažkú ​​pôdu. Kvalitné semená neskorej kapusty sa sejú priamo na záhon v rozmedzí 30×40 v máji.

Všetky druhy kelu sú veľmi náročné na živiny v pôde, a teda aj na hnojenie. Hnojiť kapustu naozaj musíte. Pohnojiť pôdu je nutné aj krátko pred sejbou. Hnojí sa hnojom alebo kvalitným kompostom.

Prečo je hnojenie kapusty tak dôležité?

Neutrálne pH alebo jemne kyslé pH pôdy má za príčinu buľvovitosť kapusty. Dôležité je tiež vápnenie pôdy, ktorý kapustu chráni pred nádorovkou kapustovou, ktorá napáda korene kelu.

Rastlina potom trpí na rôzne veľké nádory a postupne zakrpatie. Neskorá kapusta má mimochodom väčšiu úrodu.

Ak si chcete vypestovať kapustu, je dôležité vedieť kedy

Semená kelu ružičkového vysievajte v prvej polovici apríla do kvetináčov. Skôr než semená ružičkového kelu vysejete, je potrebné najskôr pôdu pripraviť, odburiniť a pohnojiť. Vyrastené sadeničky ružičkového kelu potom preneste na záhon, kam sa vsádza v rozmedzí 60×60 cm.

Ružičkový kel je ideálna medzi-plodina, rastie totiž veľmi pomaly, a tak ho môžete zasiať medzi riadkami inej zeleniny, napr. špenátu alebo šalátu. Ružičkový kel môžete pestovať aj v kvetináčoch.

Zberá sa od začiatku septembra do konca jesene. Dôležitá je preň aj pravidelná dôkladná zálievka a pravidelné plevanie.

Všetky odrody kelu sú takmer mrazuvzdorné dvojročné rastliny. Hlávková kapusta najlepšie rastie pri stálej teplote pohybujúcej sa medzi 15 – 20 stupňami Celzia. Negatívne na ich rast pôsobí blízkej sadenie (nevyrastú im hlavy), a tiež nízka teplota (4 – 7 stupňov Celzia).

Zber sa vykonáva pri jednotlivých keloch trochu v inom časovom úseku, a preto sa zberá individuálne podľa toho, ako sú práve zrelé. Zber sa vykonáva ručne. Hlávková kapusta sa zberá od októbra do konca novembra.

Ako inak ešte môžeme vypestovať kapustu?

V júni alebo v júli sa vysievajú semená okrasnej kapusty. V zime potom táto kapusta získava krásne sfarbené listy. Farba súvisí so zimou, čím väčšia zima, tým viac intenzívne sfarbené listy kel má. Sfarbený kel pritom môže byť modro-fialový, biely, lososový, karmínový, krémový alebo aj okrový. Nezmrzne ani pri mínus desiatich stupňoch (len sa jej pri tejto teplote najviac vyfarbia listy).

Okrasný kel môžete pestovať pokojne aj na okenných parapetoch. Je krásnou zimnou rastlinou, ktorá bude rozveseľovať vaše okno alebo balkón aj v ponurej zime. Okrasný kel je tiež možné použiť do kvetinovej väzby. V zime kel prikrývajte čečinou, ochráni ho to pred vtákmi.