Hraniu u detí sa väčšinou prisudzuje menší význam ako vo svojej podstate a skutočnosti má. Hra je najprirodzenejšou a veľmi dôležitou činnosťou dieťaťa predškolského veku. Ako je to s deťmi a hrou a prečo je dôležité hrať sa?
Hranie u detí
Hra má vlastne aj terapeutický význam. Dieťa v nej realizuje svoje skúsenosti, potreby, jej prostredníctvom vyjadruje radosť, uspokojenie, v neposlednom rade je prostriedkom kompenzácie napätia.
Hrou dieťa rozvíja svoje poznanie, pohybové a sociálne zručnosti, tvorivosť, fantáziu, aj psychickú odolnosť.
Poskytnite dieťaťu dostatok priestoru pre spontánne aktivity
Hra je vlastne založená na priamych zážitkoch a je doplnená vlastnou fantáziou. Podporuje detskú zvedavosť a potrebu objavovať. Detská hra pomáha k získavaniu nových skúseností a ovládaniu ďalších zručností.
Hrou sa vlastne dieťa spontánne učí. Každá hra by mala byť na základe záujmu, ale je dobré na to dieťa viesť, pokiaľ samo iniciatívu neprejavuje.
Existuje nepreberné množstvo rôznych stavebníc, skladačiek, zameraných na tvorivosť, fantáziu a didaktických hier (náučných), ktoré dieťa zaujmú a podnietia k tvorivosti.
Hra ako prostriedok k učeniu
Vplyvom hry sa dieťa učí pochopiť veciam, javom a dejom, ktoré okolo seba vidí a spoznáva. Dieťa sa raduje z toho, čo samo dokázalo a zvládlo.
Prostredníctvom hry sa dieťa učí nielen spontánne, ale aj vedome úkony, ktoré v oblasti sebaobsluhy a životných dejov pre ďalší život potrebuje a nutne rozvíja.
Vyvinie úsilie, sústredí sa na činnosť a zámerne a rado si zapamätá, čo je potrebné.
Hrou si okrem iného pestuje zmysel pre poriadok a zodpovednosť. Rozvíja si a upevňuje morálne vôľové vlastnosti, prostriedky jazykové, komunikatívne, estetické. Hra spĺňa požiadavky mnohých výchovných aspektov.
Presadiť sa v skupine
Hrou sa dieťa učí tiež presadiť sa v skupine, ale aj podriadiť sa pri spoločných aktivitách. Zvyká si na to dohovoriť sa a spolupracovať s ostatnými.
Postupne je dieťa schopné rešpektovať druhých, vyjednávať, prijímať a uzatvárať kompromisy.
Hrou dieťa napodobňuje modely sociálneho správania
Hrou sa spolupodieľa na spoločných rozhodnutiach, prijíma objasnené a zdôvodnené povinnosti, dodržiava dohodnuté pravidlá a prispôsobuje sa im.
Deti sa rady hrajú na predávajúcich, na remeselníkov, na kuchára, na záhradníka, na rodinu, na lekára. Tieto hry obohacujú komunikatívnosť, správanie pri stretávaní s ľuďmi alebo konanie v rôznych situáciách. Učí sa tolerancii, odhadovať riziká svojich nápadov a ísť za svojím zámerom. Zároveň sa deti zoznamujú a učia sa zaobchádzať s pomôckami, predmetmi, materiálom, v stručnosti povedané osvojujú si nejakú zručnosť.
Skutočne funguje ono príslovie: “Kto sa hrá, ten nehnevá.“
