Ako na prvú pomoc pri epileptickom záchvate?
V jednom z minulých článkov ste sa dozvedeli, aké sú príznaky epilepsie a akým spôsobom sa dá v dnešnej dobe liečiť. Dnes si načrtneme, ako postupovať v okamihu, keď vo vašom okolí niekoho postihne epileptický záchvat. Ako na prvú pomoc pri epileptickom záchvate?
Obsah článku:
- Druhy záchvatov
- Prvá pomoc
- Čoho sa vyvarovať
- Ako sa správať pri epileptickom záchvate
Druhy epileptických záchvatov
Epileptické záchvaty možno v zásade rozdeliť do dvoch skupín, podľa ktorých príznakov sa potom odvodzuje, akým spôsobom postihnutému môžete pomôcť.
Malý epileptický záchvat
V tomto prípade sa ochorenie prejavuje najmä tak, že sa na postihnutom prejavujú určité fyzické zmeny. Môžu byť aj nepatrné a často si ich človek s epilepsiou nemusí vôbec spájať.
Prejavy malého záchvatu
- Neprítomný pohľad
- Zlá reakcia na otázky
- Zmätenosť
Pri malom záchvate zvyčajne nedochádza k ďalším výraznejším prejavom. Postihnutý nepadá, nestráca koordináciu.
Veľký epileptický záchvat
Je to už závažnejší stupeň. Človek sa dostáva až do bezvedomia, stráca kontrolu nad pohybovým ústrojenstvom, má problémy s dýchaním.
V najhorších prípadoch, keď stav trvá dlhšiu dobu, je nevyhnutné čo najrýchlejšie zavolať lekársku pomoc.
Prejavy veľkého záchvatu
- Kŕče končatín
- Porucha dýchania
- Bezvedomie
- Zvýšená tvorba slín
Prvá pomoc pri epileptickom záchvate
Malý záchvat
V prípade malého záchvatu zvyčajne príznaky odídu rýchlo, postihnutému nemusíte venovať nejako extrémne zvýšenú starostlivosť.
Zvyčajne stačí, keď počas záchvatu dáte pozor na to, aby sa neporanil. Je vhodné ho posadiť a nechať v pokoji. Záchvat by mal odznieť počas 5 minút.
Veľký záchvat
V prípade väčšieho záchvatu epilepsie je nutné postihnutého položiť na zem či na posteľ. Zaistite, aby nemohol spadnúť a neudrel sa, prípadne sa neporanil o nejaký predmet vo svojej blízkosti.
Ďalej postihnutému rozopnite oblečenie pri krku tak, aby mohol dýchať. Hlavu mu podoprite vankúšom, eventuálne napríklad bundou apod.
Záchvat nechajte odznieť. Postihnutému, hoci má kŕče a zvíja sa, nijako výrazne nezabraňujte. Dôležité je ale sledovať ho, aby sa nezranil. A tiež pozorovať dobu, koľko záchvat trvá. Ak počas 5 minút nevymizne, zavolajte záchranku.
Po skončení záchvatu je dobré sa uistiť, že je osoba v poriadku, a to ako po fyzickej, tak aj po psychickej stránke. Položte mu napríklad nejakú jednoduchú otázku. Tým si vyskúšate jeho reakciu a orientáciu.
Čoho sa vyvarovať?
Počas silnejšieho záchvatu postihnutý dostáva kŕče nôh a rúk. Chybou je mu za každú cenu pomáhať napríklad tým, že ho zaľahnete. To by mu naopak mohlo skôr uškodiť.
Rozhodne s ním ani nijako netraste, ale ani na neho nekričte. Ďalej nie je na mieste ani panika z vašej strany. Majte na pamäti, že epileptický záchvat spravidla sám odznie. Len vtedy, ak trvá záchvat dlhú dobu, volajte lekársku pomoc.
Ako sa správať pri epileptickom záchvate
Na záver je dobré spomenúť, že epileptici sú na tieto stavy často už pomerne zvyknutí. Nemajú preto príliš radi, ak ich okolie po každom prekonanom záchvate príliš ľutuje.
Správajte sa normálne, stačí sa len opýtať, či sa cíti už v poriadku a niečo nepotrebuje. Prílišná ľútosť môže postihnutého uvádzať do rozpakov.