Voľné radikály, škodia nám?
Sú terčom mnohoročných výskumov tisícov vedcov, lekárov, odborníkov na výživu a aj iných bádateľov a každý z nás o nich už aspoň niekedy počul. Málokto však vie, čo to voľné radikály v skutočnosti sú a prečo sú z hľadiska nášho zdravia toľko zatracované. Ak máte potomka, ktorý práve chodí na strednú školu, kde je pravidelne vyučovaná chémia, iste vám o voľných radikáloch niečo málo bude schopný poreferovať. Poďme sa ale v tomto článku na voľné radikály pozrieť z iného uhlu pohľadu, než aký sa dnes učia deti v školách.
Varovná značka
Pre spresnenie niektorých pojmov nám trocha tej chémie na začiatok neuškodí, ba naopak. Voľný radikál je z chemického hľadiska akýkoľvek atóm, molekula, alebo ion, ktorý má vo svojom elektrónovom obale aspoň jeden nepárový elektrón, čo ho robí veľmi reaktívnou entitou.
Reaktívny voľný radikál vzniká v našom organizme buď homolytickým štiepením väzieb, alebo redukciou či oxidáciou niektorých zlúčenín ako sú mastné kyseliny obsiahnuté v tukoch, aminokyseliny, proteíny alebo nukleotidy, medzi ktoré zaraďujeme napríklad DNA.
Voľné radikály sú našou prirodzenou súčasťou
Mali by sme tiež vedieť, že aj tvorba voľných radikálov je v našom tele úplne prirodzeným dejom, pretože ak sa tvorba týchto látok patologicky nezvrhne, sú voľné radikály súčasťou mnohých fyziologických mechanizmov v našom organizme.
Voľné radikály sú totiž dôležitými sprostredkovateľmi pri prenose energie, ale zúčastňujú sa aj niektorých imunitných pochodov, ktoré sú pre naše telo úplne nevyhnutné.
Voľné radikály dokážu prenášať mnoho vnutro i medzibunkových signálov, ktoré následne regulujú okrem iného napríklad výstavbu kostí, ničenie karcinogénnych buniek či obyčajné oplodnenie vajíčka.
Voľné radikály sú v podstate reaktívne formy kyslíka, o ktorom by mnohý z nás asi nikdy nepovedali, že môže byť aj toxický.
Ak všetky metabolické deje v našom organizme prebiehajú harmonicky, voľné radikály pre nás nebezpečenstvo neznamenajú, ale v niektorých prípadoch začne byť kyslík oveľa reaktívnejší než obvykle, čím spôsobuje nadmernú a patologickou oxidáciu buniek.
Veľkú úlohu zohráva životný štýl
Zvýšená a patologická oxidácia buniek sa nazýva oxidačný stres, čo je všeobecne veľmi známy pojem. Naše telo sa do oxidačného stresu môže dostať z rôznych príčin.
Vplyv má celkový životný štýl, veľa alkoholu, fajčenie, zvýšená telesná záťaž, ale aj obyčajný psychický stres, na ktorý naše telo tiež vnútorne reaguje.
Ak potom nadbytok oxidačného stresu nekompenzujeme dostatkom antioxidantov, naše telo trpí. Postupne sa poškodzuje a oveľa rýchlejšie potom tiež starneme.
Keďže škodlivé voľné radikály obsahujú vždy aspoň jeden nepárový elektrón, snažia sa ho za každú cenu získať späť, čím je daná aj ich reaktivita. Zdrojom elektrónu, ktorý voľné radikály vyžadujú, sa potom môže stať niektorá časť našej vlastnej bunky, čo spôsobí jej nenávratné poškodenie alebo zničenie.
Práve tomuto deju v našom organizme zabraňujú antioxidanty, ktoré iste všetci dobre poznáme. Ako už názov napovedá, antioxidanty zabraňujú oxidácii bunkových membrán či iných bunkových častí a tým zachraňujú naše tkanivá od poškodenia voľnými radikálmi.
Deje sa to jednoducho tak, že antioxidanty sú schopné poskytnúť voľným radikálom chýbajúci elektrón, čím narušia ich reaktivitu a tým aj patologický vplyv na náš organizmus.
Kde antioxidanty nájdeme?
Antioxidanty určite pozná každý oveľa viac ako ich najväčších protivníkov, voľné radikály. Antioxidanty, ako už bolo povedané, bojujú proti oxidačnému stresu a tým bránia patologickým pochodom v ľudskom tele.
Medzi antioxidanty zaraďujeme vitamíny, stopové prvky ale aj iné látky, ktoré sa prirodzene vyskytujú v potravinách a preto hlavne zdravou životosprávou môžeme tvorbe voľných radikálov v našom tele účinne zabrániť.
Vitamín C
Vitamín C je asi najznámejší zo všetkých vitamínov a preto nie je potrebné ho nejako dlho predstavovať. Nájdeme ho predovšetkým ovocí a zelenine.
Málokto ale napríklad vie, že za najvýznamnejší zdroj sú považované zemiaky. Vitamín C je okrem antioxidačnej schopnosti dôležitý aj pre správnu tvorbu kolagénneho väziva alebo rôznych hormónov.
Vitamín C v tabletovej forme je najúčinnejší keď je v kombinácií so šípkami a s postupným uvoľňovaním počas celého dňa. Šípky pomáhajú zmierňovať pocit únavy a výrazne zlepšujú účinky vitamínu C, čím je dosiahnuté jeho maximálne využitie.
Vitamín C sa tiež zúčastňuje metabolizmu medi alebo železa, ktoré je nevyhnutné pre dostatočnú a správnu krvotvorbu. Vďaka dostatočnej konzumácii vitamínu C si tiež posilňujeme imunitu, preto by sme si jeho príjem mali strážiť hlavne pri zvýšenom strese či v chladných daždivých dňoch.
Nebojte sa nadmernej dávky, vitamín C je rozpustný vo vode a preto jeho prebytočné množstvo ľahko vylúčime.
Vitamín E
Vitamín E, čiže tokoferol, je ďalším z významných antioxidantov zabraňujúcich oxidačnému stresu v organizme.
Vitamín E nájdeme najmä v rastlinných olejoch a orieškoch, preto si každý deň doprajte hrsť tejto pochúťky. Vitamín E pôsobí protizápalovo, čím napomáha napríklad znižovať bolesti u osôb trpiacich reumatizmom.
Zinok a Selén
Tieto prvky pre vás v úlohe antioxidantov budú možno novinkou, avšak ich vplyv na zmiernenie oxidačného stresu je nezanedbateľný.
Zinok je dôležitým kofaktorom niektorých enzýmov, posilňuje našu imunitu a pomáha nám udržať zdravú kožu vlasy aj nechty.
Nájdeme ho napríklad vo vnútornostiach, ovsených vločkách, vajciach alebo tekvicových semienkach.
- V našich zemepisných šírkach bohužiaľ veľa selénu z potravy nezískame, preto je často krát potrebné príjmať selén z rôznych potravinových doplnkov ako je napríklad Selenitabs. Na nedostatok by si mali dávať pozor aj vegetariáni. Selén má tiež pozitívny efekt na našu imunitu, spomaľuje starnutie a chráni nás pred kardiovaskulárnymi chorobami.
Flavonoidy
Sú to látky, ktoré sa prirodzene vyskytujú v malých množstvách v zelenine, ovocí, kvetoch, ale aj napríklad v čaji. Flavonoidy patria chemicky medzi polyfenoly a majú preukázateľne antioxidačný a protizápalový účinok, dokážu dokonca obnovovať prirodzený stav našich buniek.
Tieto látky nájdeme aj v červenom víne a okrem iného napomáhajú zachovať pružnosť našich ciev.
Lykopén
Táto látka obsiahnutá v paradajkách je oslavovaná za jej protirakovinotvorné účinky, čo dokazuje aj jej antioxidačnú schopnosť.
Ak si paradajky uvaríte, nemusíte sa báť, že by sa lykopén varom zničil. Naopak, lykopén je v teplej forme ešte oveľa účinnejší ako za surova!
Látka lykopén sa stala hitom posledných rokov. Vysoká hladina lykopénu v krvi je poistkou dobrého stavu organizmu. Jeho štruktúra je podobná ako u známeho antioxidantu beta-karoténu, avšak jeho antioxidačná aktivita je oveľa silnejšia. Potravinové doplnky s lykopénom sú vytvorené tak, aby boli vhodné na dlhodobé užívanie a nespôsobujú vznik nepriaznivých reakcií, ktoré môžu vzniknúť pri nadmernej konzumácii paradajok. Podľa niektorých štúdií je lykopén 10 krát účinnejší ako a 2 krát silnejší ako vitamín E.
Katechíny
Tieto antioxidanty patria do rovnakej skupiny ako vyššie zmieňované flavonoidy a spoločne s nimi sa vo vysokej koncentrácii vyskytujú napríklad v zelenom čaji.
Niektorí odborníci nedajú na zelený čaj dopustiť, pretože podľa nich sú jeho antioxidačné účinky absolútne bezkonkurenčné. Rovnako tak ako ostatné antioxidanty nás katechíny chránia pred najrôznejšími infekciami a zabraňujú vzniku srdcovo-cievnych príhod.
Dostatočný prísun antioxidantov v strave môže byť skvelou prevenciou pred kardiovaskulárnymi príhodami z toho dôvodu, že antioxidanty blokujú voľné radikály, ktoré inak oxidujú na LDL – lipoproteíny s nízkou hustotou. Ak sú LDL oxidované, vzniká tým základ pre vznik patologického procesu upchávaniu našich ciev, na podklade ktorých sa do budúcnosti môže vyvinúť artérioskleróza, alebo dokonca infarkt myokardu.
Zoznam týchto najzákladnejších antioxidantov určite nie je konečný, pre popísanie všetkých zabijakov voľných radikálov by bol potrebný oveľa väčší zoznam. Zamyslite sa nad tým, v akom množstve konzumujete potraviny bohaté na antioxidanty a ako často si doprajete potrebné vyprážané pokrmy, v ktorých sa voľné radikály množia ako na páse.
Uvedomte si, že zdravie máte len jedno a ak pre seba chcete urobiť veľkú vec, zmeňte od základu svoje stravovacie návyky. Ak totiž naozaj chceme, nie je nič zložité prijímať v dostatočnej miere všetko, čo naše telo potrebuje a chrániť ho pred tým, čím si škodíme.
