Ako správne zdraviť?
Najčastejšou formou komunikácie v spoločnosti je pozdrav. Zdravíme členov rodiny, priateľov, kolegov, známych aj neznámych ľudí, s ktorými sa stretávame. Pozdrav je dôležitou súčasťou prvého dojmu a tak by sme mali naň pamätať. Zdraviť môžeme s radosťou, úctivo, pokorne, chladne, ale aj výhražne a agresívne. Ale viete, kto by mal zdraviť ako prvý? A akým spôsobom? Čo sa hodí a čo nie? Ako správne zdraviť?
Pozdravte s úsmevom!
Pozdrav patrí k začatiu akejkoľvek komunikácie. Pozdravujeme neverbálne či verbálne. Neverbálnym pozdravom môže byť kývnutie hlavy, zložením klobúku, zakývanie alebo bozk ruky. Verbálnym pozdravom je: ,, Dobrý deň! Dobrý večer! Ahoj! Nazdar! „Veľakrát sa kombinuje oboje.
V zásade platí, že najprv spoločensky menej významná osoba zdraví osobu spoločensky významnejšiu. Teda muž zdraví ženu, podriadený nadriadeného, mladší staršieho. Kto ale z dvoch rovnocenných ľudí má zdraviť ako prvý? Odpoveď znie takto: ,, Prvý zdraví zdvorilejší a slušnejší z nich.! “
Neutrálnou formou pozdravu zostáva kedykoľvek a kdekoľvek ,, dobrý deň „. S tým nemôžeme naraziť. Sú ale miesta a súvislosti, kde je možné zdraviť ,, ahoj „a nikoho tým neurazíte. Na diskotéke, v krčme, medzi študentmi a určite sa nad tým nikto nepohorší.
A čo pozdravy na verejnosti – ako správne zdraviť na verejnosti?
Čím je miesto anonymnejšie, tým je pozdrav vzácnejší. Ak nastúpime do metra, nezdravíme spolucestujúcich, rovnako tak na rušnej ulici vo veľkom meste. Ľuďom, ktorých by sme pozdravili, by sa to naopak zdalo čudné a ťukali by si na čelo.
Skúste sa ale prejsť po dedine so 120 obyvateľmi a nepozdraviť ani jedného. Miestne klebetnice by vás hneď rozniesli na kopytách, čo že ste to za nezdvorilého človeka. Väčšinou sa teda pozdravujeme s ľuďmi, s ktorými nás nakrátko spojí spoločný záujem, či tesná blízkosť. Jedná sa napríklad o výťah, kupé vo vlaku, lekárska ordinácia.
Ak zasadajú v divadle alebo v kine je tiež dobré spolusediacich pozdraviť. Ak trávime dovolenku v horskom penzióne, zdravíme na recepcii, aj pri vstupe do jedálne. Riaďte sa svojim inštinktom, je lepšie pozdraviť dvakrát, než vôbec. A nezabúdajte na očný kontakt!
Podajte si ruky
Podanie ruky patrí v celom svete k najrozšírenejšej forme pozdravu. Ruku podávame s úsmevom a ľahkým úklonom hlavy, pozeráme sa do očí.
A vieme, kto komu ruku podáva? Ruku podáva spoločensky významnejšia postava. (Pravidlo žena, starší, nadriadený.) Vyššie postavená osoba si sama rozhodne, s kým si rukou potrasie a s kým nie.
Akým spôsobom ruku podať? Určite poznáte tú situáciu, kedy nám niekto podá ruku ako ,, zľaknutú rybu „alebo našou pažou zbytočne dlho trasie a drví ju. Správne má byť stisk pevný, ale rozhodne by nás to nemalo bolieť a nemal by trvať dlhšie ako jednu sekundu. Nepodávame ruku zašpinenú pri práci, ruku v sadre, ruku s cigaretou. Ak máte ruku spotenú, nenápadne si ju vo vrecku utrieme do vreckovky.
Nikdy si ruky nepodávame v sede, cez stôl a do kríža. Žene je udelená výsada, môže pri podaní sedieť.
Tak trochu iný pozdrav
Bozkávanie ruky sa už takmer vytratilo, ale príslušníci starej generácie a veľkí gentlemani, ho pri niektorých udalostiach stále využívajú. Ruku však doslova nebozkávajú, len bozk naznačia.
Rovnaké je to aj u bozku na privítanie. V neformálnej spoločnosti je tento zvyk veľmi obľúbený, ale vlastne ide len o dotyky tvárou. S týmto spôsobom pozdravu by ale mala prísť žena.
So zložením klobúku sa už moc nestretávame, ak ale máte záľubu v tejto pokrývke hlavy, hlavu zľahka ukloňte a mierne klobúk pozdvihnite.
Milý pozdrav s úsmevom na tvári nás nič nestojí a predsa tým mnohé získavame. Ostatní nás budú vidieť, ako slušného a príjemného jedinca. A to je bezpochyby pozitívne hodnotenie, nemyslíte?
