Ako nášmu zdraviu pomáhajú probiotiká?

Každý deň o nich počúvame v rôznych reklamách a odporúčaniach a väčšina z nás si uvedomuje, že pre zdravý životný štýl sú nevyhnutné. Koľko z nás ale naozaj vie, čo to vlastne probiotiká sú, ako sa líši od prebiotík a na čo sú v našom organizme dobré? Potraviny s pridanými alebo prirodzene sa vyskytujúcimi probiotikami a prebiotikami by sme mali jesť oveľa častejšie ako tomu u väčšiny z nás je, môžu nás totiž ochrániť pred všemožnými problémami, ktoré so sebou nesie dnešný spôsob života. Ako nášmu zdraviu pomáhajú probiotiká?

Existujú aj zdraviu prospešné baktérie?

Až niekedy budete počuť, že probiotiká sa radia medzi mikroorganizmy, zbytočne sa neľakajte. Mikroorganizmy totiž nemusia byť len patogénne, teda také, ktoré nám škodia, ale určité druhy môžu nášmu telu preukázať aj značnú službu.

Probiotiká sú síce baktérie patriace do skupiny baktérií mliečneho kvasenia, ale rozhodne si ich nemýľte s baktériami, ktoré u ľudí vyvolávajú niektoré ochorenia.

Probiotické baktérie fungujú presne opačne, chránia totiž naše telo pred vznikom rozličných zákerných chorôb a zároveň nám pomáhajú udržať zdravú črevnú mikroflóru, od ktorej sa tiež odvíja veľa životne dôležitých pochodov v organizme.

Kde také baktérie nájdeme

Probiotiká sa prirodzene vyskytujú v niektorých potravinách, menovať by sme mali najmä kyslomliečne výrobky ako sú jogurty, syry a kefírové mlieka.

Tento druh potravín by sme mali konzumovať najlepšie každodenne, keďže mliečne výrobky nám okrem zdravých probiotík dodávajú aj nevyhnutný vápnik, ktorého hlavná funkcia v našom tele je určite každému dobre známa.

Niektorým ľuďom však môže príjem mliečnych výrobkov spôsobovať isté tráviace ťažkosti, mnoho z nás je totiž alergických na mliečnu bielkovinu, alebo nedokáže spracovať mliečny cukor – laktózu. V takom prípade je nevyhnutné prijímať probiotiká z iných zdrojov.

Okrem doplnkov stravy zakúpených cez internet alebo v lekárni, kde máte tieto „dobré baktérie“ už v koncentrovanejšej forme, môžete do jedálnička zaradiť zeleninu, ktorá prešla procesom mliečneho kvasenia.

Patrí sem napríklad kapusta, uhorky, alebo takzvané pickles, čo je fermentovaná zelenina bohatá na probiotické baktérie. Väčšinou sú však kyslomliečne výrobky v určitom množstve dobre tolerované aj u ľudí trpiacich laktózovou intoleranciou, v týchto produktoch je totiž mliečny cukor už čiastočne naštiepený.

Nepleťte si probiotiká a prebiotiká

Už vieme čo sú probiotiká a kde sa vyskytujú, ale čo keď ich zamieňame s prebiotikami?

Áno, aj takto mierne pozmenené slovo môže mať úplne iný význam a prebiotiká sú toho dôkazom. Prebiotiká totiž nie sú baktérie mliečneho kvasenia, ale živiny, vďaka ktorým sa probiotiká v našom organizme prirodzene tvoria a bez ktorých prísunu by sme mali probiotík – zdravých baktérií veľký nedostatok.

Prebiotiká tiež prijímame z potravy, zdrojom sú však iné potraviny ako je tomu u probiotík.

Prebiotiká sú chemickým zložením prevažne polysacharidy, oligosacharidy, fruktooligosacharidy, ktoré sa najviac vyskytujú ako nestráviteľná zložka zeleniny, ovocia, strukovín či niektorých obilnín. Vyššie spomenuté zlúčeniny sú vhodnými živinami pre probiotiká práve z toho dôvodu, že sú pre naše telo nestráviteľné, a tak sa dostanú až do hrubého čreva, kde sú schopné fermentovať a sú zdrojom energie pre rast dobrých baktérií.

Prečo je zdravá črevná mikroflóra tak dôležitá?

Už by sme mali mať prehľad o tom, čo to sú probiotiká a ako sa líšia od prebiotík a dokonca už vieme aj to, kde ich nájdeme. Prečo je ale v mnohých výživových odporúčaniach kladený taký dôraz na dostatočný príjem týchto mikroorganizmov a ich živín?

Probiotiká tvoria črevnú mikroflóru, ktorá má vplyv nielen na správne trávenie, ale aj na mnoho iných funkcií nášho organizmu.

Nedajte rakovine šancu

Probiotiká sú uznávané aj ako skvelá prevencia pred kolorektálnym karcinómom, jedným z najčastejších nádorov u nás. Tieto dobré baktérie totiž dokážu blokovať premenu dusičnanov prijatých potravou na dusitany, ktoré majú karcinogénne účinky a tak viditeľne znižujú riziko rakoviny.

V neposlednom rade má črevná mikroflóra význam aj pri trávení tukov s vysokým obsahom mastných kyselín s krátkym reťazcom a pri zneškodňovaní jedovatých látok. Medzi baktérie mliečneho kvasenia s probiotickým účinkom sa radia najmä Lactobacillus, Bifidobacterium a Enterococcus, ktoré sú dnes najvyužívanejšie.

Baktérie mliečneho kvasenia okrem iného znižujú pH v čreve, čo okysľuje črevný obsah a zlepšuje sa celkové vstrebávanie niektorých nevyhnutných minerálov ako je vápnik alebo horčík.

Antibiotiká sú totiž lieky, ktoré okrem patogénnych baktérií zabíjajú aj tie zdraviu prospešné, čím tiež poškodzujú prirodzenú črevnú mikroflóru. Postihnutá črevná mikroflóra sa môže prejaviť rôznymi tráviacimi ťažkosťami, pri dlhodobej nedostatočnosti probiotík si môžeme koledovať o oveľa komplikovanejšie zdravotné ťažkosti.

Niektoré zdroje uvádzajú navyše aj vplyv probiotík a prebiotík na zníženie vstrebávania cholesterolu v čreve, čo je výbornou ochranou pred vznikom kardiovaskulárnych chorôb.

Antibiotiká ničia aj probiotiká

Ak ste doteraz neprikladali probiotikám až taký význam, iste sa váš postoj oddnes zlepší. Tieto prospešné mikroorganizmy nám totiž prinášajú nespočetné množstvo benefitov, vďaka ktorým sa budeme môcť tešiť plnému zdraviu oveľa dlhšie.

Ak nedokážete adekvátny príjem probiotík zabezpečiť prírodnou cestou, rozhodne sa nebojte využiť dobré baktérie ako doplnok stravy a uvidíte, že si vás vaše telo bude vďaka zdravej mikroflóre oveľa viac hýčkať. Skúste to sami a schválne, či spoznáte nejaký rozdiel.